HLINÍK - akútna a chronická toxicita

Hliník je jedným z prvkov najčastejšie sa vyskytujúcim v prírode-vode, pôde, vzduchu.
Zemská kôra ho obsahuje 8,1%. Väčšie zastúpenie má už len kyslík 46,60 % a kremík 22,72 %.
V potravinách rastlinného pôvodu je hliník obsiahnutý vo väčšom množstve, než v potravinách živočíšneho pôvodu.
Je to prekvapivé, pretože sa vyskytuje bežne v životnom prostredí, ale v tele nemá pravdepodobne žiadnu biologickú funkciu.

Obsah hliníka v pitnej vode stúpa znižovaním pH vody (kyslé dažde) a používaním zmesí hliníka na koaguláciu pri čistení odpadových vôd (chlorid hlinitý, chlorid-hydroxid hlinitý a chlorid-hydroxid-síran hlinitý, síran hlinitý, chlorid hlinito-železitý, chlorid-hydroxid hlinito-železitý a síran hlinito-železitý). Čistené vody všeobecne zvyšujú obsah rozpustných,chemicky reaktívnych a rýchlejšie absorbovaných druhov hliníka. V upravovanej pitnej vode koncentrácia hliníka nemá prekročiť hodnotu 0,2 mg/l (200ug/l) -WHO.

Pri neutrálnych hodnotách pH vody sú koncentrácie hliníka vo vode zvyčajne nízke, v rozsahu 1-50 µg/l.
V kyslejších vodách stúpajú až na 500-1000 µg/l.
Koncentrácie hliníka v morskej vode sú závislé na slanosti vody, typicky sa pohybujú v hodnotách  1-2 µg/l, v otvorených oceánoch sú koncentrácie hliníka ešte nižšie a dosahujú hodnoty okolo 0,5 µg/l.
Celkové koncentrácie hliníka v povrchových vodách sú zvýšené počas obdobia prívalov, po búrkach alebo na jar pri topení snehu.
Výskumy v Anglicku ukázali, že pravdepodobnosť Alzheimerovej choroby je väčšia v oblastiach, kde koncentrácia hlinitých iónov vo vode stúpa nad hodnotu 0,1 mg/l.
Kyslé dažde zvyšujú nielen vyplavovanie hliníka z pôd, ale aj vyplavovanie kyseliny kremičitej z rozpustných kremičitanov. Výskumy anglických vedcov poukazujú na to, že kyselina kremičitá viaže veľmi aktívne hliník, čím sa podstatne zníži jeho toxický účinok na živý organizmus.

Zvyšovanie kyslosti pôdy spôsobuje zvýšenie rozpustnosti rôznych foriem hliníka s rozdielnou toxicitou pre živé
organizmy. Mnoho štúdii ukázalo, že hliník spôsobuje morfologické zmeny a imunologické zmeny rastlín.
Nahromadený hliník brzdí príjem iných ionov, hlavne fosforu, vápnika a horčíka a naopak v nadzemných častiach rastlín zvyšuje obsah železa a mangánu. Pôsobí fytotoxicky, spôsobuje spomalenie rastu inhibíciou bunkového delenia. 
Negatívne vplýva aj na  symbiotické vzťahy medzi rastlinami, baktériami a hubami - mykorrhizami.

Hliník vstupuje do atmosféry  prostredníctvom prachu z pôdnych erózii, dolovania, zo spaľovania uhlia, poľnohospodárskej a priemyselnej aktivity. Rozsah koncentrácie hliníka sa líši ajpodľa prostredia, vo vidieckom prostredí sú koncentrácie hliníka menej ako 1 µg/l a v mestách a priemyselných zónach viac ako 10 µg/l.

Hliník sa vyskytuje takmer vo všetkých potravinárskych výrobkoch.
Pochádza z prírodných zdrojov, vody používanej na prípravu potravín, potravinových prísad alebo kuchynského náradia.

Okrem prirodzeného množstva hliníka v potravinách sa jeho obsah zvyšuje pri  výrobe a spracovaní potravín.

Síran draselno-hlinitý AlK(SO4)2 je súčasťou prášku do pečiva. Iné soli hliníka sa pridávajú do piva a tavených syrov.
Aj kuchynská soľ môže obsahovať až 1 % zlúčenín hliníka. Hliník nájdete  aj v mrazených potravinách. Značné množstvo hliníka obsahujú aj potraviny v prášku, ako je instantná káva, sušené mlieko, stužovač šľahačky... 
Kovový hliník sa môže vužívať aj ako potravinárske farbivo k povrchovej úprave cukroviniek (napr. strieborné guličky na zdobenie tort) alebo sa využíva v kozmetickom priemysle  a nájdeme ho vo farbách na vlasy, púdroch, zubných pastách, antiperspirantoch alebo v tabletkách a používa sa aj pri výrobe niektorých potravinových obalov-alobal.

Prídavné látky môžu byť používané pri výrobe potravín do hodnoty najvyššieho povoleného množstva (NPM). Pre prídavné látky, ktoré nemajú stanovené NPM platí, že sa používajú pri výrobe potravín v množstve  nutnom k dosiahnutiu požadovaného technologického účinku pri zachovaní správnej výrobnej praxe. Vyhláškou je určené, že hliník ako farbivo (E173), je používaný iba na vonkajší povrch cukroviniek určených k dekorácii cukrárskych výrobkov. U síranu hlinitého (E520) je stanovené NPM na 30 mg/l  pri spracovaní vaječného bielka. Pre síran sodno-hlinitý (E521), síran draselno-hlinitý (E522) a síran amónno-hlinitý (E523) je stanovené NPM 200 mg/kg u presladeného, v cukre obaleného alebo glazovaného ovocia a zeleniny. Hydrogen-fosforečnan sodnohlinitý (E541) sa používa do jemného piškótového pečiva a jeho NPM je 1000 mg/kg. Najčastejšie používané prísady sú fosforečnan sodno-hlinitý (E541) ako regulátor kyslosti a kremičitan sodnohlinitý (E554) ako prostriedok proti pripečeniu. Ďalšími prísadami používanými proti pripečeniu sú kremičitan draselno-hlinitý (E555) a kremičitan vápenato-hlinitý (E556). Látky tejto skupiny sa pridávajú do potravín ako je ryža, soľ, plátkové a strúhané syry alebo korenie. Ako plnidlá sa používajú síran hlinitý (E520), síran sodno-hlinitý (E521) a síran amónno-hlinitý (E523). Pomáhajú zväčšovať objem potraviny a nezvyšujú pritom jej energetickú hodnotu. Pre kremičitan draselno-hlinitý (E555), kremičitan vápenato-hlinitý (E556) a kremičitan hlinitý (E559) NPM nie je stanovené, používajú sa v nevyhnutnom množstve.

V SR sa používanie hliníkových prísad v potravinách riadi Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva č. 2/1994 Zb. Vyhláškou sa ustanovuje aj najvyššie prípustné množstvo hliníka v jednotlivých potravinách v mg/kg potraviny.
Mlieko a mliečne výrobky  1 
Nápoje 5
Ovocné šťavy a mäso 10
Ovocie 20
Zelenina a ryby 30
Múka a múčne výrobky 100
Obilniny, strukoviny, konzervy s hiníkovým obalom 200
Neurčené potraviny 100

Používanie prísad s obsahom hliníka je povolené vo všetkých členských štátoch EÚ,zdá sa, že jedinou hliníkovou prísadou, ktorú nie je povolené v Českej republike používať, je stearan hlinitý (E573).V ostatných členských krajinách EÚ je ale jeho používanie bežné.

Rozpúšťanie hliníka z kuchynských nádob závisí od pH, teploty a doby prípravy, od prítomnosti ďalších kovov v hliníkovej nádobe (Si, Mg, Fe), od stavu povrchu nádoby a koncentrácie komplexotvorných zložiek potravín. Organické kyseliny a fluoridy môžu niekoľko násobne zvýšiť tvorbu rozpustných komplexov hliníka. Hliník a jeho zliatiny by nemali prísť do dlhodobého niekoľko hodinového styku s potravinami a hlavne kyslými a tekutými potravinami, pretože sa ľahšie vylúhujú do potravín.

Rovnako aj v tele sa podiel a rozpustnosť hliníka zvyšujú kyselinami (napr.kyselinou stitrónovou)
Hliník reaguje s kovmi, kyselinami aj zásadami.

Zlúčeniny hliníka
Oxid hlinitý, Al2O3, ktorý sa prirodzene  vyskytuje ako kryštalický korund, mimoriadne tvrdý a chemicky odolný, je aj základným materiálom pre drahé kamene rubín a zafír. Oba kamene majú významné využitie v technike, vybavujú sa nimi špičkové vedecké prístroje. Chemicky pripravený oxid hlinitý má podľa podmienok výroby rôzne fyzikálne vlastnosti, základné typy sú označované ako alfa, beta a gama. Uplatňuje sa ako katalyzátor, nosič katalyzátorov alebo chromatografické médium.
Hydroxid hlinitý, Al(OH)3 sa používa ako antacidum, pri čistení vody, vo výrobe skla a keramiky a pri impregnácii tkanín.
Chlorid hlinitý, AlCl3 je používaný vo výrobe farieb, v antiperspirantoch, v rafinácii ropy a produkcii syntetického kaučuku a je východzou látkou pre syntézu mnohých zlúčenín hliníka.
Hexafluorohlinitan sodný, Na3AlF6  využíva sa pri výrobe skla a smaltu.
Síran hlinitý Al2(SO4)3 je ľahko rozpustný vo vode a je používaný pri čistení vody, farbení, spracovávaní kože, ako potravinárska prísada.
So síranmi kovov tvorí síran hlinitý kamence MAl(SO4)2.12H2O 
Fosforečnan hlinitý, AlPO4 sa spája s výrobou papierových produktov, kozmetiky a zubného cementu
Octan hlinitý Al(CH3COO)3 sa používa v lekárstve ako účinná látka v mastiach proti opuchom
a samozrejme mnohé ďalšie zlúčeniny...

Aká je odporúčaná denná dávka?
Prijateľná denná dávka hliníka je 0-0,5 mg/kg telesnej váhy.
Pre dospelého 70 kg človeka je to po prepočte maximálne 35mg/deň.
Pre 5kg dieťatko  2,5mg/deň.
Za normálne koncentrácie hliníka v krvnom sére považujeme v súčasnosti hodnoty 2-40 µg/l.

Hliník vstupuje do organizmu štyrmi hlavnými vstupnými cestami: inhalačne, orálne,
transdermálne a intravenózne (parenterálna výživa - infúzie, dialýza).

Časť inhalovaného hliníka a jeho zlúčenín je odstránená mukociliárnou činnosťou, časť je prehltnutá a vstupuje do tráviaceho traktu, časť sa pomaly rozpúšťa a prechádza do krvného obehu.

Vstrebávanie hliníka v tráviacom trakte človeka sa za normálnych podmienok odhaduje na
0,1-0,3 %. Prítomnosť malých organických kyselín, ako citrónovej a mliečnej, zvyšuje biologickú dostupnosť hliníka, zatiaľ čo fosfory a kremík môžu absorpciu redukovať.

Transdermálna absorpcia hliníka bola zistená po  aplikáciách antiperspirantov.

Z ČOHO JE HLINÍK PODOZRIEVANÝ
V mozgoch ľudí, ktorí zomreli na Alzheimerovu chorobu bol nájdený vyšší obsah hliníka ako v mozgoch u zdravých ľudí.
Oblasťou s najvyšším obsahom hliníka bol hippokampus, čelová a spánkvá mozgová kôra a likvor. Klinicky sa
ochorenie prejavuje progresívnym zhoršením učenia a pamäte vedúce k spomaleniu myslenia, reči a pohybových funkcií zvyčajne behom 7-8 rokov. Vyvíjajú sa neurologické znaky ako nekoordinovanosť, myoklonia, tras alebo Parkinsonova choroba, depresia a úzkosť a zníženie neurotransmiterov -actylcholín, dopamín, serotonín. Nevie sa však, či je zvýšená hodnota hliníka v β-amyloidných stareckých plakoch primárny alebo sekundárny dej alebo hliník zohráva úloju ako kofaktor.
Niektoré štúdie ukazujú, že hliník spoluúčinkuje so železom a meďou na tvorbe oxidačného stresu.
Oxidačný stres je jav vznikajúci v dôsledku tvorby reaktívnych foriem kyslíka (ROS), ako je peroxid vodíka, superoxid, kyselina chlórna a oxid dusnatý, hydroxylový radikál,ktoré môžu poškodiť lipidy,  DNA, cytosol a membránu buniek.
Dlhodobé zvýšenie normálnej produkcie reaktívnych medziproduktov môže viesť k zníženiu antioxidačnej obrany, ktorú sprostredkujú katalázy a superoxiddismutázy.
U pacientov s Alzheimerovou chorobou sa v hippokampuse mozgu vyskytuje zvýšená úroveň prozápalových cytokinov TNF-alfa, NF-kappa B, IL-6,ktoré sa vyznačujú cytotoxicitou. Privolávajú a aktivujú makrofágy, kotré svojou aktivitou vytvárajú vysoké koncentrácie kyslíkových radikálov a zároveň znižujú funkčnosť a počet neurónov a aktivujú  a  zvyšujú počet mikro a astroglie. Zvýšené množstvo astroglií  a β-amyloidných senilných plakov je popisované i u pacientov postihnutých Alzheimerovou chorobou. 
Odstránenie hliníka z mozgu je oveľa pomalšie ako odstrňovanie z iných orgánov, možno kvôli nedostatočnému neurónovému obratu. Polčas rozpadu vylúčenia hliníka z ľudského mozgu je vypočítaný približne na sedem rokov.

Zistila sa aj zreteľná pľúcna fibróza a emfyzém u pracovníkov vystavených prachu s obsahom zlúčenín hliníka.
Jedným z príznakov boli dušnosť a kašeľ.

Prakticky všetok hliník sa v plazme nachádza vo forme zlúčenín s vysokou a nízkou molekulárnou hmotnosťou.
Celkový obsah hliníka v tele dospelého človeka je asi 35 mg.
Vylučuje sa močom, žlčou do tráviaceho traktu a stolicou.

Pre ľudí je hliník potenciálne neurotoxický, hepatotoxický, gonadotoxický , ale karcinogentia, mutagenita a teratogenita neboli jednoznačne dokázané.
Otrava u dializovaných pacientov je charakteristická vznikom osteomalatických zmien s rezistenciou na liečbu vitamínom D, pri závažnejších stavoch vznikom mikrocytárnej anémie alebo encefalopatie.

V každodennom živote sme vystavovaní rôznym dávkam hliníka z potravín a životného prostredia.
Jeho toxické prejavy sa dostavujú až po dlhej fáze (lag fáza) a často sa na neho pri vzplanutí ochorenia nemyslí.
Po akútnej intoxikácii ľudia môžu umierať na demenciu a iné poruchy mozgu desiatky rokov od incidentu.

************************************************************************************

HLINÍK A OČKOVANIE
Aktuálne poznatky o hliníku v úlohe vakcínového adjuvansu
©2011-2017 Mgr. Peter Tuhársky klik tu

Prečo sa hliník používa vo vakcínach? Adjuvans je látka, ktorá podporuje, doplňuje a zosilňuje účinok vakcín.
Hliník je najbežnejšie používaným adjuvans v očkovaní človeka. Nachádza sa v mnohých vakcínach vrátane vakcín proti záškrtu-tetanu-čiernemu kašľu, ľudskému papilomavírusu a hepatitíde. Kamenec vyvoláva silnú odpoveď Th2 (cez B lymfocyty a protilátky), ale je dosť neúčinný proti patogénom, ktoré si vyžadujú imunitu sprostredkovanú Th1 bunkami (kontrola intracelulárnych mikroorganizmov).
Pretože klasické adjuvansy indukujú silnú Th2 reakciu s malou alebo žiadnou Th1 reakciou, súčasnou výzvou je vyvinúť adjuvansy, ktoré indukujú Th1 odpoveď.K takýmto adjuvans patrí napr.dvojvláknová RNA (dsRNA), ktorá sa produkuje počas replikácie väčšiny vírusov, a jej syntetický analóg poly (I: C) kyselina polyinozín-polycytidylová. Na dosiahnutie väčšej a modifikovanejšej odpovede sa používajú aj kombinácie s derivátom bakteriálnych lipopolysacharidov monofosforyl lipidom A, flagelínom bakteriálneho bičíku, oligodeoxynukleotidmi (pochádzajúce z bakteriálnej DNA), kotré obsahujú špecifické CpG motívy CpG ODN, fragmentami bakteriálnych bunkových stien, ako je muramyldipeptid (MDP), lipozómy,  vitamín D, kalciumfosfát, chitosan, skvalén, tiomerzal a mnohé ďalšie...

Aká dávka hliníka je vo vakcíne? (bez prímesí hliníka z technologického procesu)
Hexacima  0,6 mg Al3+           
dieťa s váhou 5kg dostane dávku hliníka 0,12mg/kg, s váhou 10kg 0,012mg/kg
Infanrix hexa 0,82mg Al3+       
dieťa s váhou 5kg dostane dávku hliníka 0,12mg/kg, s váhou 10kg 0,012mg/kg
Synflorix 0,5mg AL3+               
dieťa s váhou 5kg dostane dávku hliníka 0,1mg/kg, s váhou 10kg 0,01mg/kg
Prevenar13  0,125mg Al3+       
dieťa s váhou 5kg dostane dávku hliníka  0,025mg/kg, s váhou 10kg 0,0025mg/kg
Tetraxim 0,3mg Al3+               
dieťa s váhou 5kg dostane dávku hliníka 0,06mg/kg, s váhou 10kg 0,006mg/kg
Infanrix polio  0,5mg Al3+       
Boostrix polio 0,5mg Al3+         
Priorix ? 
M-M-RVAXPRO ? 

ZNEPOKOJIVÉ JE POUŽÍVANIE HLINÍKA VO FORME NANOČASTÍC
Jedná sa o materiály pozostávajúce z častíc, ktorých aspoň jeden rozmer je menší než 100 nm.
Nanoadjuvans na báze hliníka sú nerozpustné hliníkové soli používané v humánnych a zvieracích vakcínach na účinnú stimuláciu imunitného systému proti infekčným chorobám.

Väčšina buniek svojimi rozmermi neprekročí hodnotu 10.000 -100.000 nm,
veľkosť baktérií býva okolo 1000 nm,
a veľkosť vírusov sa pohybuje rádovo okolo 100 nm
Obrázok pre porovnanie rozmerov 
https://www.visualcapitalist.com/visualizing-relative-size-of-particles/

Ak je molekula hliníka menšia ako bunka, skryje sa v bunke pred imunitným systémom?
Čo v bunke vyvoláva jeho prítomnosť?
Niektoré látky,  môžu byť vysoko reaktívne a môžu narúšať procesy bunkového metabolizmu a bunkového cyklu.
Zdá sa, že so zmenšujúcou sa veľkosťou nanočastíc, narastá ich toxicita.

FARMAKOKINETIKA  -  CESTY HLINÍKA
Podľa príbalového letáku sa dozviete nasledujúce zdelenie:
Hodnotenie farmakokinetiky nie je pri očkovacích látkach potrebné.

Už hodinu po očkovaní hliník v malej miere spontánne preniká do krvi. Na miesto vpichu sa privolajú monocyty (imunitné bunky), intenzívne ho pohlcujú a transformujú sa na dlhoveké dendritické bunky. Počas štyroch dní odstránia z miesta vpichu polovicu hliníka a presunú ho do lymfatických uzlín, kde začne tvorba protilátok. Imunitné bunky hliník presúvajú ďalej – cez hrudný miazgovod do krvného obehu, sleziny  a mozgu.

V mikroglii a astrocytoch koncentrácia hliníka postupne vzrastie až 26-násobne oproti prvým týždňom po očkovaní.

Polomer ionov Al3+ je 54 pm je podobný s ionmi železa Fe3+ (65 pm) a vápnika. Preto môže čiastočne interferovať s ich metabolizmom. Naviac hliník špecificky viaže fosfát a dáva potenciál k tomu, aby sa viazal spolu s fosfátom v mnohých molekulách, DNA a ATP.
V krvi je hliník prepravovaný hlavne železo-viažucou bielkovinou, transferinom, proteínmi o nízkej molekulárnej hmotnosti.

Predpokladá sa aj, že hliník môže viazať kyselinu kremičitú a vytvoriť hlinitokremičitanové koloidné častice, ktoré sa potom ukladajú do retikuloendoteliálnych orgánov.
Hliník je schopný prenikať aj hematoenceflickou bariérou do mozgu, pravdepodobne vďaka transferínu a nešpecifickej difúzii malých proteínových molekúl. Je uložený vo vnútri mozgovej kôry vo forme fokálnych ložísk, v oblasti pyramídových neurónov, ktoré vyžadujú viac železa/transferínu. Predpokladá sa, že poškodenie týchto miest vedie k neuropatii.
Deti s určitou variáciou génu pre chemokín CCL2 majú prienik hliníka ešte asi 5x vyšší oproti bežnej populácii.
Viem, čo Vám víri v mysli...nie nedá sa bežne vyšetriť.

Injekcia 1mg hliníku/kg hmotnosti dospelým laboratórnym potkanom vyvoláva zápal mozgu (Shaw a Petrik, 2008).
Aplíkácia 2 injekcií podkožne, s rozostupom 2 týždňov, viedla počas 6 mesiacov k aktivácii mikroglie a astrocytov (čo je prejav zápalu) a poruchám pohyblivosti zvierat, pretože v motoneurónoch sa nachádzali aglomeráty hliníka.

V súčasnej dobe sa stretávame aj s takzvanou makrofágovou myofascitídou (MMF), pre ktorú je typická prítomnosť makrofágov naplnených hliníkom, pretože sa pokúšajú hliník z tela odstrániť - čo je jednou z povinností imunitného systému.
Avšak, ak hliník nedokážu zneškodniť a vylúčiť, ostáva v tele a spoločne s pohybom makrofágov a ich metabolizmom je zavlečených do iných častí tela. Sprevádzajú ho bolesti svalov, únava, kognitívne poruchy.

Encefalitický plač je prejav, ktorý vzniká ako reakcia dojčiat na zápal mozgu po očkovaní v dôsledku preniaknia hliníka do mikroglie a tvorby zápalových cytokínov (R.Blaylock a Maroon, 2011). Plač trvá dlhé hodiiny a signalizuje opuch a zápal mozgu. Uvádza sa ako nežiadúci účinok očkovania s frekvenciou 1 dieťa na 10 zaočkovaných detí.
Je to jeden z mechanizmov vzniku neuropatológií: kŕče-epilepsia, kognitívne poruchy, mentálna retardácia....
Začiatok poškodenia mozgu hliníkom sa prejavuje rečovými poruchami.

V roku 1998 publikoval Andrew Wakefield štúdiu, podľa ktorej je rizikovým faktorom pre vznik autizmu očkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole. Štúdia bola publikovaná v prestížnom časopise The Lancet. Bola pre závažné etické aj vecná pochybenia v roku 2010 stiahnutá. Niekoľko mesiacov po stiahnutí štúdie bol Andrew Wakefield vyradený z britského zoznamu lekárov a na území Spojeného kráľovstva mu bolo odopreté právo vykonávať lekárske povolanie.

V roku 2010 bol proti vtedajšiemu prevažujúcemu chrípkovému vírusu H1N1 jedinou dostupnou vakcínou Pandemrix od firmy GlaxoSmithKline (GSK), ktorá využíva mŕtvy resp. inaktivovaný vírus. Epidemiologické štúdie z Fínska a Švédska vzápätí ukázali, že v týchto dvoch štátoch je v skupine mladších ako 20 rokov až 6-13 × vyšší výskyt narkolepsie, ako zvyčajne (tj. Miesto menej než 1 na 100 000 medzi 6 až 13 prípadmi). Neskôr bol zvýšený výskyt hlásený z Francúzska, Nórska, Británie a Nemecka, ale v niektorých krajinách naopak nebol preukázaný (napr. Holandsko). Po dvoch rokoch sa vo všetkých krajinách vrátil počet hlásených narkolepsie k normálu. Zvýšený výskyt narkolepsie bol hlásený aj z Číny po prírodnom nakazení vírusom H1N1, kde očkovanie proti H1N1 neprebehlo. Zvýšené prejavy narkolepsie sú pravdepodobne autoimunitné a sú pravdepodobne spojené s istou ľudskou genetickou mutáciou. V celkom 47 krajinách sveta (vrátane Európy) bolo zaočkovaných cez 31 miliónov osôb a hlásených celkom iba 162 prípadov narkolepsie (z toho 70% vo Fínsku a Švédsku). V roku 2015 vypršala autorizácia Pandemrixu u Európskej liekovej agentúry a koncern GSK nepožiadal o predĺženie kvôli nezáujmu o vakcínu. Výbor pre humánne lieky CHMP Európskej liekovej agentúry ukončil hodnotenie rizika narkolepsie u očkovaných vakcínou Pandemrix s tým, že celkovo prevažujú prínosy Pandemrixu nad jeho rizikami a neodporučil jeho bežného používania do veku 20 rokov.

Syndróm adjuvans indukovaného autoimunitného ochorenia (autoimmune Syndrome Induced by adjuvants, ASIA) je hypotetické ochorenie, ktorého existenciu navrhli v roku 2011 Y. Schoenfeld a N. Agmon-Levin ako pomerne širokú skupinu autoimunitných ochorení, ktorých vznik je podľa tejto hypotézy indukovaný pôsobením adjuvans. [36]

V roku 2015 publikovali D. Hawkensom a kol. prehľadový článok, v ktorom analyzovali doteraz publikované práce zaoberajúce sa týmto syndrómom. Analýzu uzatvárajú, že v súčasnosti neexistujú dôkazy pre to, že by takýto syndróm vôbec existoval ako validná diagnóza...........

Aké ďalšie látky vykcína obsahuje?
chlorid sodný (NaCl)
hlavne aminokyseliny, minerálne soli, vitamíny
2-fenoxyetanol vodu na injekciu
ale u niektorých aj živné pôdy fetálne bovínne sérum, polysorbát 80,  hydrolyzovaná želatína, kyselina chlorovodíková (na úpravu pH),hydroxid sodný (na úpravu pH),sacharóza, sorbitol, manitol, laktóza, fosforečnan sodný a draselný, fenolová červeň, stopové množstvá rekombinantného ľudského albumínu, stopové množstvá glutaraldehydu, formaldehydu, neomycínu, streptomycínu a polymyxínu B, kyselina jantárová, kvasníc Saccharomyces cerevisiae  a ich metabolitov, ktoré sa používajú vo výrobnom procese
Kontaminácie vírusmy, ktoré sa v bunkách nachádzali  (v rokoch 1955 až 1963 bolo okolo 90% detí a 60% dospelých v USA naočkovaných vakcínami proti detskej obrne kontaminovanými SV40)

Pri kultivácii humánnych typov vírusov pre ich pomnoženie a rast sa používajú ľudské  a zvieracie bunky, odobraté priamo zo živého tkaniva. Môžu obsahovať rôzne typy buniek, ako sú fi broblasty, epiteliálne a endotelové bunky.
Tieto bunky boli imortalizované (mutované) tak, aby bola umožnená ich reprodukcia po "neobmedzenú" dobu.
Mutácia zahŕňa inaktiváciu génov bunky, ktoré bránia  nádorovému bujneniu
Stopy fragmentov DNA buniek  v líniách nevyhnutne zostávajú.

Odkiaľ pochádzajú  bunkové línie 
humánne línie:
HeLa -  transformované (nádorové) bunky,  odobraté v 60.rokoch  minulého storočia z krčka maternice ženy menom Henrietta Lantz
WI- 38 (Wistar – 38) – human diploid lung fibroblasts –z pľúcnych buniek získaných z plodu dievčenského pohlavia umelo potrateného v 3. mesiaci tehotenstva zo zdravotných dôvodov vo Švédsku. Nevieme aké ochorenie bolo dôvodom na potrat  (M-M-RVAXPRO)
MRC 5 - humánne diploidné bunky - z pľúcneho tkaniva 14-týždňového potrateného kaukazského plodu (Priorix, Varivax, Varilrix, Varivax, Vaqta)
WI-26 VA4 - línia buniek WI-26 VA4 (Wistar institute) je derivátom línie ľudských diploidných fibroblastov z embryonálnych pľúcnych buniek získaných od plodu kaukazského typu (beloch) mužského pohlavia potrateného v 3. mesiaci tehotenstva. Je to línia buniek získaných od toho istého plodu ako línia WI-38, ale z 26. delenia v rade a následnej transformácie za pomoci  opičieho DNA polyomavírusu SV 40 (siminian vírus), kotrý potencionálen spôsobuje nádory.  Bunky obsahujú antigén vírusu SV40 T- Ag, ktorý sa nemôže retransformovať na aktívnu formu vírusu.
IMR- 90  -kultúra bola odobratá od 16-týždňov (dĺžka 7 cm) starého ľudského plodu ženského pohlavia získaného  od terapeutického potratu u 38-ročnej ženy kaukazského typu (belošky). Nevieme aké ochorenie bolo dôvodom na terapeutický potrat.
PER.C6 (Percivia) Bunková línia z retinálneho tkaniva odobratého od zdravého plodu potrateného v 18. týždni gestácie zo sociálnych dôvodov.
HEK 293 - bunky boli získané transformáciou ľudských embryonálnych obličkových buniek s upravenou DNA adenovírusom 5.
Namalwa -línia ľudských B lymfocytov získaných primárne od afrického detského pacienta v r. 1967. Využíva sa najmä pri výrobe interferónu.Bunky vylučujú nízke množstvo monoklonálnych protilátok (IgM, ľahkého reťazca lambda) neznámej špecifickosti.

nehumánne línie:
Typické a najviac používané nehumánne tkanivové bunkové kultúry pri výrobe vakcín sú primárne kuracie embryonálne fibroblasty (chicken embryo fibroblasts – CEFs) s možnými  alergickými reakcie na vaječné komponenty. Existujú dve hlavné kategórie vajec pre výrobu vakcín: CE (clean eggs) a SPFE (specified pathogen free eggs) (Fluarix, Influvac, Havrix, FSME, Imovax Rabies, Vaxigrip

VERO sú bunky izolované z epiteliálnych buniek obličiek získaných od africkej zelenej opice Cercopithecus aethiops Verda reno (VERO)   (Hexacima, Infanrix hexa,Tetraxim, Infanrix polio, Boostrix polio, Rotateq)
CHO(C) sú bunkové línie odvodené z vaječníka čínskeho škrečka a často sa používajú v biologickom a lekárskom výskume pri výrobe terapeutických a rekombinantných proteínov napr. proti hepatitíde B a chrípke.
Pre výrobu vakcín sa javí ako perspektívna línia buniek Madin darby canine kidney – MDCK línia, ktorá bola izolovaná v z obličkových buniek samičky kokršpaniela.

AK JE ÚMYSEL DOBRÝ,
ALE LIEČBA ZLÁ, 
TREBA ZMENIŤ LIEČBU!